Wedding plannig – part 4

O tých som vám už písala v poslednom svadobnom príspevku. Tak len v skratke, mala som na sebe model Prianna od značky Pronovias. Požičiavala som si ich v salóne Nicole v Bratislave aj so závojom a kožušinovou štólou. Požičovné má vyšlo približne 630 Eur. Šaty na prezlečenie som mala ešte zo stužkovej. Kupovali sme ich vo Viedni, ale obchod už neexistuje. Je to už 7 rokov. Keďže som ich mala len raz a inokedy nie je príležitosť si ich obliecť, tak som ich ešte chcela využiť. A aspoň som nemusela zháňať ďalšie. Tým pádom si myslím, že cena je už bezpredmetná.

S tými bol trošku problém. Najskôr som našla jedny, sandálky v Nine West v Borry Mall. Tie som si aj kúpila (60 Eur) a prvýkrát som si ich obula na promócie. A aj keď som ich kúpu zvažovala dlho a skúšala som ich asi trištvrte hodinu, na promóciách som zistila, že to nebola najlepšia kúpa. Takže bol čas pre plán B. Aj keď som ich pôvodne nechcela, na svadbu som si kúpila klasické svadobné saténové topánky. Našla som také, ktoré mi najmenej prekážali, dokonca boli iba za 20 Eur. A vydržala som v nich aj pomerne dlho, takže plán B vyšiel.

Náušnice, náramok som kúpila v jednom malom obchodíku u nás v Leviciach a sponku do vlasov v Bijou Brigitte. Dokopy to stálo asi 30 Eur.

Česala ma naša suseda a dlhoročná kamarátka Janka Paulovičová, ktorá má kadernícky salón Vogue v Leviciach. Nechty som si dala spraviť u kamarátky Tinky Minárovej. Make-up som si robila sama.

Michalov oblek sme kupovali v Alain Delon. Pravdu povediac asi nepoznám lepší obchod s pánskymi oblekmi. Kvalitné materiály, skvelé služby a bohatý výber. Dokonca vám oblek aj košeľu ušijú na mieru. Túto službu sme my ale nevyužili. Oblek stál 599 Eur. Tiež sme tu kúpili motýlika s vreckovkou za približne 20 Eur.

To bol celkom oriešok. Nemyslela som si, že nájsť peknú bielu košeľu s manžetami na manžetové gombíky a so skrytými gombíkmi (kvôli motýliku) bude také ťažké. Všade mali žalostne slabý výber a keď sme nejakú našli bol to strih slim fit a ten Michalovi nesedí. Nakoniec naše hľadanie skončilo v predajni Tailor Made v Polus City Center. Okrem košele sme tam kúpili aj nátelník v telovej farbe, ktorý pod košeľou, narozdiel od bieleho tielka, vôbec nevidno. Tento nákup nás vyšiel na 70 Eur + 20 Eur.

K modrému obleku jednoznačne hnedé. Podmienka bola koža a aby boli aspoň trošku zaujímavé. Toto všetko splnili topánky z Reno za 70 Eur.

Keďže moja požiadavka na farbu svadobnej výzdoby bola veľmi špecifická, a to smaragdová zelená, nebolo ľahké nájsť veci v tejto farbe. Preto som si v galantérii v Leviciach nechala objednať stuhy a pierka som vyrobila sama. Dokopy so stuhami na výzdobu to stálo asi 25 Eur.

Tú sme poňali celkom minimalisticky. Sála v hoteli je krásna, preto sme nechceli nič pompézne, ale jemné a svieže. Kvety nás stáli 130 Eur, vázy 40 Eur, zrkadlá 50 Eur, servítky 30 Eur, menovky (čokoládky) 20 Eur.

Tak ako pri výzdobe aj tu sme sa snažili vyhnúť sladučkej načančanej klasike. Na Pinterest som našla nejakých adeptov a spolu sme potom vybrali tú našu. Torta bola elegantná, moderná a s farbami. Žiadne ružičky a srdiečka. Príchuť sme si vybrali čokoládovo – višňovú a bola naozaj vynikajúca. Vyrobila nám ju pani Mária Obertová z Novej Dediny a naozaj sme boli spokojní. Torta nás stála 125 Eur.

Ako som už spomínala viackrát, svadbu sme mali v hoteli Lev v Leviciach. Je to naozaj krásny hotel v secesnom slohu, ktorý nedávno prešiel kompletnou rekonštrukciou. Večera bola chutná, obsluha veľmi príjemná a profesionálna a manažérka hotela pani Britková je skutočný profesionál a nevedeli sme si ju vynachváliť. Vďaka nej všetko prebehlo hladko a bez stresov. Kompletne nás to stálo približne 3500 Eur.

Na záver hádam to najdôležitejšie. O zábavu sa nám postarala Ľudová hudba Roba Uhrina. Hrali neskutočne. Živá hudba sa striedala s Dj-om a ani jednou pesničkou nás nesklamali. Koniec koncov hovorí o tom aj to, že naši hostia ani nechceli odísť. Cena: 600 Eur

O fotografovi som vám už písala, takže len v skratke. O krásne fotky sa nám postaral Janči Šiller.

A ešte určite nesmiem zabudnúť na jeden skvelý nápad, ktorý mal môj drahý s družbami. Na internete našli inšpiráciu, zohnali si tričká a nakoniec sa jedno ušlo aj mne. A tak z toho vznikli takéto super milé a vtipné fotky. A okrem toho celé toto fotenie bolo zábavnou atrakciou pre našich svadobčanov.