“Vzorný” pacient a rebel v ruin pube

Ahojte, ospravedlňte moje dlhšie odmlčanie, no bola som chorá a fakt mi nebolo dobre, takže som celých 7 dní nechytila počítač do rúk. Už dávno ma veru nič takto nedraplo a aj keď stále nie som úplne fit, cítim sa o dosť lepšie. Ono, keď sa tak nad tým zamyslím, tak to čo som vám spomínala v minulom článku Jarná únava, spln, PMS a oranžové vlasy?!, boli pravdepodobne prvé príznaky tejto choroby. Už sa to celé aspoň vysvetlilo, no ešte mám čo robiť, aby som si dala zdravia viac do poriadku, nie len z tejto chrípky.

"Vzorný pacient"

Patrím k tým ľuďom, ktorí k doktorovi odmietajú ísť až kým im nie je naozaj na "umretie". Našťastie nebývam často chorá, takže návšteva všeobecného lekára je u mňa naozaj zriedkavá. No ako to už v dnešnej dobe je, aj keď nemáme práve soplík alebo horúčku, takmer každý z nás nejakú tú diagnózu má. A teraz nehovorím o tých, čo sa zvykne o nich žartovať, že ich máme od narodenia. Myslím nejakú serióznu diagnózu, u niekoho vážnejšiu u iného menej. Aj u mňa sa nejaká nájde a zrejme nie jedna. Väčšinu z nich mi diagnostikovali počas môjho pobytu v nemocnici vo ôsmom ročníku, kedy ma tam reumatologička dala zavrieť s podozrením na anorexiu. Čestne prehlasujem, že tou som nikdy netrpela, aj keď som tak vyzerala, no doktorka si nedala povedať. Dnes som však za túto hospitalizáciu vďačná, pretože mi počas nej zistili poruchu štítnej žľazy a vyhla som sa tak mnohým komplikáciám, ktoré so sebou toto ochorenie nesie. A už celých osem rokov som nemusela v tejto veci navštíviť lekára. No teraz po rokoch opäť smerujem na vyšetrenia, tak držte palce.

A okrem toho som Michalovi sľúbila, že si dám konečne vyšetriť aj krčnú chrbticu, s ktorou mám už tiež nejaký ten rok problémy. Tak vidíte, som ja ale "vzorný" pacient. No aspoň o mne nikto nemôže prehlásiť, že som hypochonder. Od toho mám veru veľmi ďaleko. Keď mňa proste nebaví vysedávať v čakárňach, chodiť od dverí k dverám, hltať tabletky a počúvať čo by som mala a čo nesmiem. Viem, že to nie je príliš zodpovedný prístup k svojmu zdraviu a životu, no ja si ho chcem proste užívať a nebyť už v 27-čke dopovaná haldou liekov. Ale ako som spomenula, sľúbila som, že sa polepším, keď už nie kvôli sebe, tak kvôli svojim blízkym, na ktorých mi záleží a chcem aby boli pokojní a nemuseli sa o mňa báť. A prečo vám to všetko píšem? Vlastne ani neviem. Asi to bude to u chrípkou, ktorý má na mňa ešte stále vplyv a proste je to jediná téma, ktorá mi prišla vhodná, keďže som z nevytiahla od piatku päty z bytu a teda sa neudialo nič iné, o čom by som vám mohla napísať.

Szimpla Kert

A teraz k veselšej téme. Konečne vám ukážem druhý outfit z nášho výletu v Budapešti. Ja sa z neho veľmi teším a rovnako z týchto fotiek, ktoré sú podľa mňa úplne super. Posledný deň sme sa zastavili obzrieť si tzv. ruin pub v Židovskej štvrti. V Budapešti sú teraz tieto ruin puby veľmi populárne a práve Szimpla Kert je asi ten najznámejší z nich. Náš prvý pokus v piatok večer nevyšiel, pretože sa nám nikomu nechcelo hodinu stáť v rade, ktorý sa tiahol skoro celou ulicou a ľudia v ňom čakali aby sa dostali dnu. Keď sme si predstavili, že tu si odstojíme hodinu a potom zas ďalšie čakanie na bare, vzdali sme to a šli sme do hostela, kde sme mali diskotéku rovno v budove a bez čakania. Vrátili sme sa však v nedeľu cez deň, kedy tu nebolo skoro ani nohy a mohli sme si teda tento slávny bar obzrieť. 

Poviem vám, keď sa povie ruin pub, tak to naozaj ruin pub je. Stará schátralá budova, vybavenie ako zo smetiska, pomaľované a polepené steny a zápach porozlievaného piva z predchádzajúceho večera. Keď sme vošli dnu, mala som veru veľmi zmiešané pocity. Ako sme sa tam však prechádzali a objavovali rôzne zákutia, musela som uznať, že to má svoje čaro. A uznávam, že večer tam môže byť naozaj skvelá atmosféra. Akurát sa musí človek popasovať s dojmom, že čoho sa dotkne tak z toho NIEČO chytí. Poviem vám, keď som vyliezla z tej vane, mala som chvíľu pociť, že sa hneď musím osprchovať :D. Ale je to len dojem, nebojte sa, o to tam vlastne tak trochu ide.

Celý deň sme hľadali vhodné miesto na nafotenie môjho outfitu a práve tu sme ho našli. Dokonale sa to hodilo a ani vo sne by mi nenapadlo, že to tak bude ladiť k tomu, čo som mala v ten deň na sebe. A čo to bolo? Šaty z blogerského bazáru, ktoré som vymenila za blúzku, flanelovú košeľu z pánskeho oddelenia New Yorker, ktorú mám už dosť rokov a stále ju rovnako zbožňujem (s Michalom máme rovnaké). Sieťované pančuchy sú z Beponu a sú asi najdrahším kúskom, keď teda nerátam topánky. Ale sú naozaj krásne a dajú sa zladiť ako k rebelskému tak k elegantnému looku. K ich kúpe ma inšpirovala Ivanka z blogu Sweet Lady Lollipop. A k tomuto celému nemohli chýbať "kanady". Bez tých by to proste nebolo ono. Zrejme vám nemusím hovoriť, že som sa v tomto outfite cítila výborne, toto som proste ja a hoci takto nechodím oblečená stále, veľmi rada sa k tomuto štýlu vraciam. 

A aby som nezabudla, dôležitým prvkom bola aj krásna taška od slovenskej značky Fake Loyalty. Značku založil môj kamarát, ktorý aj navrhuje dizajny oblečenia a doplnkov ktoré ponúkajú. Veci sú z kvalitných materiálov, slovenské a originálne, takže určite stoja za nákup. Som rada, že som už druhýkrát mohla Fake Loyalty podporiť nákupom nejakého kúsku. A rozhodne to nebolo naposledy.

Šaty - blogerský bazár/ Košeľa - New Yorker/ Pančuchy - Bepon/ Topánky - Stradivarius/ Plátená taška - Fake Loyalty/ Okuliare - I am/ Choker - Forever 21

Navštívili ste už niekedy ruin pub? A ako sa vám páči môj rebelský outfit?

PHOTOS BY: MICHAL BÉRES (blog: CHILLI MØNKEY)