Vintage skirt

 

Krásny piatok prajem! Tieto dni sa mi veľmi páčia. Konečne opäť svieti slniečko, chodníky a cesty sú suché a Bratislava nekolabuje. Zastávam názor, že Bratislavu by bolo potrebné presťahovať niekam, kde je počasie optimálne a ustálené, pretože ako sme sa mohli aj túto (aj všetky ostatné) zimu presvedčiť, akékoľvek výkyvy počasia jednoducho toto mesto nezvláda. To by bolo tak na úvod.

Priznám sa, tento outfit bol fotený dosť na rýchlo včera poobede. Okolo obeda som si vybavila nejaké povinnosti, potom sme sa vrátili domov a sedeli za počítačmi. Večer som išla s kamarátkou do Slovenskej filharmónie a mala som ešte pár hodín čas. Tak som sa zrazu vychytila a začala sa obliekať. Michal na mňa dosť nechápavo pozeral, no keď videl, že si neobliekam nič čo by sa hodilo na koncert vážnej hudby, pochopil. Takže priznávam, tento outfit je naozaj len nafotený. Nikde som v ňom nebola. No v jednom momente som proste dostala nápad a vďaka času a svetlu, som ho proste chcela využiť. Na sebe mám celkom jednoduché kúsky, ktoré ste už na blogu videli. Novinkou je len kožená sukňa, ktorú som zdedila po mamine. Je to ďalší vintage kúsok v mojom šatníku. Má vyše 20 rokov, no vďaka mamininmu šetrnému zaobchádzaniu a skladovaniu to na nej takmer nevidno. Nie je nikde popraskaná ani zatvrdnutá a farbu si tiež zachovala. Má vysoký pás a krásne tvaruje postavu. Keď si ju maminka kupovala, v podstate ju ani nechcela. Zdala sa jej prikrátka a na tú dobu drahá. Našťastie s ňou bol ocino a teta a tí ju presvedčili, že k jej krásnym dlhým nohám proste patrí. Ešte keď som bola mladšia, dúfala som, že ju raz dorastiem. Je to síce len 36, no jedno obdobie bolo pre mňa naozaj nepredstaviteľné, že mi bude sedieť. Našťastie zdravotné problémy pominuli a ja som sa dočkala.