Už nejaký ten čas si vždy na konci mesiaca robím zhrnutie do bullet journalu. Je to niečo ako taký môj denníček, akurát písaný mesačne. Celý mesiac si všetko značím do diára a potom si z toho napíšem kratučký "sloh". Nikdy pred tým som takú potrebu nemala, no pri Riškovi ten čas naozaj letí rýchlejšie, máme pestrejší program, viac aktivít a ja si to chcem všetko pamätať aj o 30 rokov. V nadväznosti na tieto moje krátke slohy písané do šuflíka, rozhodla som sa zaradiť na blog články, ktoré ich budú dopĺňať. A vy práve čítate prvý z nich. Takže aký bol náš január?
Nový rok na chate
Rok 2020 sme začínali už tradične na chate s priateľmi. Mám veľmi rada tieto naše chaty. Vždy je to čas plný pohody, smiechu, spoločenských hier a rodinnej atmosféry. (To bude možno aj tým, že väčšina členov má medzi sebou príbuzenské vzťahy :D) Keď sa pošťastí, čo je každým rokom ťažšie, užívame si sneh, lyžujeme, guľujeme sa a veľa sa prechádzame. Vždy sa snažíme vytvoriť si pestrý program, aby sme len nesedeli na chate.
A presne to mám na našich chatovačkách najradšej. Že to nie je len o vysedávaní a pití alkoholu. Snažíme sa naplno využiť každý deň a preskúmať čo nám ponúka okolie kde sa nachádzame. Toto bola druhá chata, na ktorej s nami bol aj Riško a hoci bol jediné dieťa medzi samými dospelými, o zábavu mal postarané. A pri toľkých pomocníkoch sme si aj my s tatom trochu oddýchli.
Riško má 2 roky
V polovici januára náš drobec oslávil druhé narodeniny. Veď hovorím, letí to. A my sme za ten čas toho už toľko postíhali a toľko nás toho ešte čaká.
V deň jeho narodenín si Michal zobral pol dňa dovolenky a prekvapili sme Riška tým, že sme ho v jasliach vyzdvihli spolu. Potom sme vyrazili smer Piešťany. Tam sme si dali super obed v reštaurácii Zuckmann Villa a potom sme sa šli prejsť do parku. V reštaurácii síce detský kútik nenájdete, ale majú tam box s hračkami a aj to sa počíta. Takže pri jedení sme sa zabavili skladaním puzzle a naháňaním kúskov skladačky pod lavicou.
Oficiálnu oslavu sme robili v kruhu rodiny u našich rodičov až prvú februárovú sobotu. No budem to počítať ešte ako súčasť januára. Dali sme spraviť úžasnú tortu u pani, ktorá nám piekla aj na 1. narodeniny a tiež svadobnú. Mám pocit, že sa z toho stáva tradícia :). V Kik som nakúpila pár drobností na výzdobu, aby sa to drobcovi naozaj rátalo. Jeho hlavným prianím bolo, že chce mať klobúčiky rovnako ako mal na oslave bratranec. Prianie sme mu teda splnili.
Mám rada takéto dni, keď sa stretne rodina. Tých príležitostí v dnešnej dobe nie je až toľko, preto treba využiť každú.
Ples v Košiciach
Tak tento víkend začal ako hotová tragikomédia. Našťastie skončil dobre. Drobca sme nechávali u našich a my sme v sobotu ráno vyrazili na východ. Plesať s kamarátmi. Ja vám mám ale taký neduh. Moje podvedomie si veľmi rado vykonštruuje nezmyselný stres zo situácií, ktoré nie sú úplne štandardné. Ako napríklad teraz, nechať Riška u rodičov prvýkrát od kedy sa narodil a ísť sa zabávať na opačný koniec republiky.
Takto, bol s mojou maminou jeden víkend, keď sme boli na Grape. Ale boli u nás doma a teda neviem akým zázrakom, toto som zvládla pomerne hladko. Teraz ale z nejakého dôvodu moje telo situáciu vyhodnotilo prehnane stresovo a nepomáhalo nič. Sprievodný jav je častá návšteva toalety a pred nami 4 hodinová cesta v aute a večer tancovačka. V Lučenci sme to už otočili, keď mi konečne zabrali lieky. Tak sme to otočili naspäť a na ten východ sme predsa len došli :D. No čo vám poviem, komédia. Našťastie zvyšok víkendu bol už úplne v pohode, Riško si užil čas so starými rodičmi, my sme sa vytancovali do rána a v nedeľu sme všetci traja spokojní dorazili domov.
Galavečer Superbloger 2019
Táto krásna udalosť uzatvárala môj január. Na Instagrame ste pravdepodobne zachytili lavínu príspevkov z tohto večera. No právom si to zaslúžil. Bola by škoda nedokumentovať a nepodeliť sa o tú nádheru.
Celú súťaž aj s následným galavečerom zorganizovala Veronika Svobodová z blogu Special edition life. Venovala tomu veľa času, našla sponzorov, zostavila odbornú porotu, pripravila nezabudnuteľnú akciu na odovzdávanie cien. V dobe, kedy sa blogovanie stáva povolaním, dostáva sa tento pojem do popredia a kvalita sa posúva čoraz vyššie je skvelé, že sa niekto podujal ohodnotiť kreativitu a zručnosti ľudí, ktorí sa tomu venujú s láskou a zanietením.
Tento večer bol teda takým malým odovzdávaním blogerských Oscarov. Všetci boli krásni, žiarili a zovšade sršala dobrá nálada. Víťazi boli zaslúžení a myslím, že môžem hovoriť aj za ostatných, že nás to nakoplo pracovať na sebe ešte tvrdšie. Vzdelávať sa, posúvať obsah na vyšší level a užívať si to.
PHOTOS BY: NITA
