Už rok som mama! Viem, že bude klišé keď poviem, že to neuveriteľne letí, no ono to tak je. Ten prvý rok je jednoznačne najrýchlejší. Bábätko sa mení doslova každým dňom, rastie neuveriteľnou rýchlosťou a naučí sa veľmi veľa vecí za pomerne krátku dobu. No viete čo sa až tak nemení? Dni na materskej/ rodičovskej "dovolenke".
Povedzme si úprimne, každý deň je o kŕmení, prebaľovaní, uspávaní a zabávaní toho malého človeka. Mení sa len intenzita a frekvencia týchto štyroch úkonov. Prvé mesiace tam až toľko toho zabávania nie je, potom nie je až toľko toho uspávania a postupne sa znižuje aj frekvencia prebaľovania. Kŕmenie ostáva pochopiteľne stále. Aj keď aj tam sa mierne frekvencia zníži, hlavne keď prestanete kojiť.
Kŕmenie
S príchodom prvých príkrmov, sa priamo úmerne zvyšuje intenzita zabávania a pridáva sa činnosť - varenie. Ak sa tak dá nazvať uvarenie polky mrkvy a polky zemiaku v čistej vode. Brnkačka. Čo však, keď máte takého "jedáka" ako my. Vtedy ešte len prichádza zábava. Naše dieťa nechce jesť. Aj začal, no nadšenie, ak vôbec niekedy nejaké bolo, ho veľmi rýchlo opustilo a odmieta takmer všetko okrem mlieka. Áno presne tak, náš ročný syn žije z mlieka a kaše už takmer tri mesiace. Občas pristúpi na pár súst pečiva. A ja sa môžem aj rozkrájať s všakovakými trikmi, lietadielkami, opičkami, vyhrážkami či prosíkaním. Proste nie! On jesť nebude a basta! No položme si otázku, som preto ja zlá matka? Nemyslím si. Áno čítate správne. Nemyslím si, že som zlá matka. Aj keď sa stále považujem za matku v zácviku, rozhodne nie som zlá. Hoci moje dieťa neje nič okrem mlieka. Aj to umelého. Uf, nekojím od štvrtého mesiaca. To si dovoľ! ( To, že prišiel na svet cisárskym a bonding sa u nás nekonal, by som asi ani nemala spomínať.) A aj napriek tomu je to šikovné, zdravé dieťa, ktoré rastie, priberá, každý deň dokazuje nové a nové kúsky, smeje sa a zdá sa, že celkovo je so svojim výberom mami spokojné.
Je jedinečný
Ale vráťme sa k tomu roku na rodičovskej. Naučila som sa toho veľa, asi ako každá mama. Lebo s príchodom dieťaťa ste hodené do vody a môžete prečítať aj milión kníh o rodičovstve, žiadna vás na túto rolu dokonale nepripraví. Každé jedno dieťa je jedinečné a trúfnem si povedať, že ani jedno nerastie podľa tabuliek. Takže vám pripraví množstvo nečakaných situácií, s ktorými sa musíte vysporiadať. Krásnych aj menej krásnych, úsmevných aj zúfalých. U nás je tou najväčšou výzvou práve spomínané jedenie. Zatiaľ nezabrala žiadna rada ani z kníh, ani z fór (áno, v zúfalstve som zablúdila aj na "ružového jednorožca"), ani od doktorky, že to chce len čas. Dnes pristupujeme k razantnejšiemu riešeniu odobrenému dr. zahajujeme protestnú hladovku. Teda ja budem protestovať a malý hladovať :D. Uvidíme, či táto vojna vojnička proti mlieku prinesie nejaký výsledok. Ostaňte na príjme, budem vás informovať.
Všimli ste si, ako sa stále vrátim k tomu jedeniu? Ja som vám tu naozaj chcela zhrnúť svoj prvý rok na rodičovskej, prisahám. Okrem toho jedenia (už zase) je to na rodičovskej veľmi fajn. Bez mučenia priznávam, že mávam aj slabšie chvíľky, hlavne keď už asi dvadsiaty raz obiehame ruka v ruke konferenčný stolík. Vtedy si pripadám naozaj ako rybyčka v akvárku. Ale inak je s ním sranda. Už nejaký ten čas je z neho parťák, s ktorým sa dá zahrať, zasmiať, potúliť sa, len tak ležať a oddychovať, alebo naháňať toho nášho ušatého netopiera Elu po celom byte. A to ani nehovorím o pozitívnom vplyve "povinného" pobytu na čerstvom vzduchu spojeného s dlhým chodením, na váš organizmus.
Veľa lásky
A tie tony lásky, ktoré vám ten malý človek dá sú na nezaplatenie. Lebo láska je pri deťoch všade. V každom jednom úsmeve, v každom jednom pohľade, smiechu ba aj v slze. Od prvého pohľadu v deň jeho narodenia nerobí nič iné, len vám dáva lásku. A po vás chce len jediné, aby ste mu dali tú svoju. Ženy, nebojte sa mať deti. Poďte do toho, je to krásne, je to silné a áno je to aj náročné. No stojí to za to. Tak ako za to stál aj tento prvý rok plný pádov a vzletov, smiechu aj sĺz (jeho aj mojich), radostí aj starostí. Ba aj za tú bolesť pri pôrode to stojí. Na tú zabudnete, to vám viem odprisahať ako že som mama. Každá to zvládneme, byť mamou. Chápem ak sa niektoré boja, nie sú rozhodnuté, alebo sú presvedčené, že dieťa nechcú. Je to každého slobodná voľba. No snáď vás tento článok aspoň trochu motivuje prinajmenšom nad tým zauvažovať. Tie čo sa bojíte, že to nezvládnete. Kašlite na to! Nebojte sa. Dá sa to zvládnuť, všetko sa naučíte za pochodu a malý človek vás nebude súdiť ak sa pomýlite. On vás bude iba ľúbiť. Nezištne, čisto a celým srdcom. A presne taký bol môj prvý rok na rodičovskej "dovolenke".
kabát - F&F/ legíny - Stradivarius / tričko - H&M/ košeľa - Reserved/ čiapka - Mohito/
topánky - Caterpilar (Office Shoes)/ kabelka - Lindex
PHOTOS BY: MICHAL BÉRES (blog: CHILLI MØNKEY)
