Každý jeden deň sa musíme riadiť podľa nejakých pravidiel. Podľa zásad, či už písaných alebo nepísaných, ktoré nám určujú ako sa máme správať, čo môžeme a čo nemôžeme robiť. Stále nás niečo zväzuje v našom rozlete. Drží nás to pri zemi aby sme príliš neuleteli. Už ako malé deti sme mali stanovené pravidlá s čím sa smieme hrať, kam smieme ísť či kedy musíme prísť domov. Ani keď sme už podrástli, pravidlá sa nám nevyhýbajú. Naopak, mám pocit, že ich je ešte viac. Či už tých nepísaných morálnych alebo aj písaných „zákonných“. A stále sa na ne všetci sťažujeme. Kričíme ako veľmi nás obmedzujú, ako by nám bez nich bolo jednoduchšie. Chceme aby sa zmenilo to a tamto. Ale naozaj by nám bez pravidiel bolo jednoduchšie? Dokázali by sme už vôbec bez nich normálne fungovať? Niektoré pravidlá tu jednoducho musia byť, či sa nám to páči alebo nie. Lebo priznajme si to, bez niektorých by sme sa správali ako neriadené strely.
- Červený rúž na bežné nosenie? Prečo nie?!
- Výrazné oči a pery zároveň? No a čo?!
- Vyšúchané rifle a elegantné sako? No zabite ma!
- Priehľadný čipkovaný top a pod ním len podprsenka? Spravme pánom občas radosť 🙂
 |
| No, pri fotení predsa musí byť aj sranda 😀 |
Top: TallyWeijl/ Sako: Peek&Clopenburg/ Rifle: Jennifer/ Kabelka: Guess/ Topánky: Vagabond/ Rúž: YvesSaintLaurent
Ta kabelka je top! A pekne sacko 🙂