Ahojte, vraciam sa na scénu. Áno, áno… dlhšie sme sa nevideli (nečítali), ale dlžím vám nejaké články a rozhodla som sa, že už to nebudem viac odkladať. Niektorí možno aj tušíte, o aké články by mohlo ísť. Napoviem vám, pred vyše rokom sme začali prerábať dom (a stále sme úplne neskončili). Tak teraz už musíte vedieť všetci, že pôjde o články práve na túto tému. Ale pekne po poriadku, začneme úplne od začiatku.
Tí, ktorí ma sledujete na Instagrame viete, že sme sa zo Senca, kde sme pár rokov žili, presťahovali do dedinky neďaleko Levíc, z ktorých obaja s manželom pochádzame. Zdedili sme tu dom po mojich starých rodičoch a na začiatku pandémie sme sem ušli. Tu sme našli útočisko. Blízko rodiny, s veľkým dvorom a záhradou, preč od ruchu veľkomesta. Nikdy by som nepovedala, že toto bude to, po čom moje srdce zatúži. Vždy túžilo po veľkom meste, nákupných centrách, množstve ľudí naokolo, veľkých životných príležitostiach a nikdy nekončiacom ruchu. Začalo sa to lámať po pár mesiacoch od narodenia Riška a definitívne to zlomila pandémia. Už keď sme sem párkrát pred tým ušli na víkend, tušili sme, že by to mohlo byť ono. Bolo nám tu dobre, hoci bol dom v pôvodnom stave a zďaleka tu nebol úplne taký ten náš komfort. Ale nám tu bolo dobre a čo bolo najdôležitejšie, Riško tu bol šťastný. Hoci mal len dva roky, ten rozdiel keď sme boli tu a v Senci bol rozoznateľný. Kvôli manželovej práci sa to nedalo zrealizovať okamžite a reči o tom boli stále len v takej teoretickej rovine. Ani našim sme ešte veľmi nič nevraveli, skôr naznačovali. Ale keď prišiel homeoffice, nebolo o čom. Manžel začal riešiť relokáciu v práci a vyšli sme s našim plánom von. A teda poviem vám, ani vo sne by mi nenapadlo, že sa to zbehne tak rýchlo. Začali sme tu bývať v pôvodnom stave. Pozháňali sme firmy a pustili sme sa do prerábania. V niektorých fázach sme bývali u mojich rodičov, napríklad keď sa vymieňala strecha, alebo robili stierky a kúrenie. No za pár mesiacov bol dom opäť obývateľný (posledné krabice manžel sťahoval v noci pred minuloročným predvianočným lockdownom). Zo začiatku sme tu boli aj bez kúpeľne, s holým betónom na chodbe a iba s provizórne spraveným wc. Ale boli sme doma. A viete čo? Konečne tak naozaj doma. Myslela som si, že aj v našom byte v Senci sme doma, no až tu som pochopila, že to tak nebolo. Až tu sme sa tak naozaj začali cítiť. So Sencom sme sa nikdy nezžili. Fungovali sme tam takmer päť rokov, ale nikdy sa nestal naozaj naším domovom. Stále sme z neho utekali, až sme utiekli nadobro.
A tu začína naša nová kapitola – život na dedine
V tomto a aj v nasledujúcich článkoch by som vás chcela previesť celým procesom tvorby nášho nového a už toho pravého domova. Hoci stále ešte nemáme dotiahnuté všetky detaily a hlavne vonku nám ešte ostáva kopec práce, interiér je už viacmenej prezentovania hodný. Niečo ste už videli zdokumentované na sociálnych sieťach, ale tu to všetko zhrniem a uvidíte aj pred a po. Takže pohodlne sa usaďte, začíname.
Každý veľký projekt vyžaduje plánovanie. A prerábanie starého, plne zariadeného domu veľkým projektom rozhodne je. Trúfnem si povedať, že sme to mali o niečo ťažšie, ako keď starý dom kúpite. Prečo? Pretože keď ho zdedíte, máte ku všetkému citovú väzbu. Ja som tu prežila obrovskú časť svojho života. Všetky prázdniny, mnohé víkendy, veľa času. Svojich starých rodičov som milovala a vyrástla tu moja mamina aj teta. Takže takmer každá jedna vec v nás všetkých vyvolávala spomienky. Dlho sa nám preto do triedenia a vyhadzovania nechcelo. A keď sme sa do toho konečne pustili, trvalo to dlho. Veľa sme uvažovali čo ostane, čo sa odloží, čo ešte poslúži a čo hoci aj s ťažkým srdcom vyhodíme. Odpadu bolo veľa, no dosť vecí, hlavne nábytku sme si aj nechali. K tomu sa ale dostaneme neskôr.
Vráťme sa teraz k tomu plánovaniu. Na začiatku celého projektu bolo moje zbieranie inšpirácie. Túto časť naozaj netreba podceňovať. Najmä, ak chcete do nového interiéru zakomponovať aj nejaké retro ponechané kúsky tak ako ja. Ja mám vytvorenú zložku s množstvom obrázkov interiéru a aj keď zrovna nič nezariaďujem, neustále mi do nej pribúdajú nové. Či už máte v pláne zveriť sa do rúk bytového architekta, alebo viesť prerábku vo vlastnej réžii, tieto materiály vám veľmi pomôžu. Nemusí ísť len o obrázky hotových interiérov, ale aj jednotlivé kusy nábytku, obkladov, textílií, dekorácií… Môžu sa vám páčiť rôzne štýly, no takto si viete spraviť vopred predstavu, čo s čím hrá a čo sa naopak nehodí. Ja som napríklad typ, ktorému sa páčia veľmi rôznorodé veci a rada kombinujem. U nás doma je to mix starého s novým, neutrálneho s farebným, minimalistického s extravagantným. Ja to volám eklektik boho. Áno, mám vlastný pojem na štýl nášho domu :D.
Vďaka zozbieraným inšpiráciám si viete spraviť peknú predstavu, ako by to u vás mohlo vyzerať. A potom prichádza na rad hľadanie konkrétnych vecí. Bum a nastáva problém. Nie, nejdem znegovať všetko čo som v predchádzajúcom odstavci napísala. Obrázky na inšpiráciu sa naozaj zídu, akurát niekedy je problém nájsť reálne veci v obchodoch. Donekonečna prechádzate predajne, v dnešnej dobe teda hlavne eshopy a strácate sa. Našťastie už existujú vyhľadávače, ktoré zoskupujú viacero predajcov a vy nemusíte chodiť zo stránky na stránku, ale jednoducho scrollujete na jednom webe, využívate filtre a hľadáte to najvhodnejšie. Koľko času to ušetrí… Jedným z takých vyhľadávačov je aj Biano.sk. Nájdete tam hádam všetko čo pri zariaďovaní potrebujete. A navyše, viete vyhľadávať veci podľa obrázka. Takže nemusíte len napísať “jedálenská stolička” a donekonečna prechádzať celú ponuku, ale vyberiete si obrázok vašej vysnívanej stoličky práve zo zložky s inšpiráciami, nahráte ho na stránku a Biano vám vyhodí tie najpodobnejšie produkty, ktoré vo svojej ponuke má.
Ešte stále máte obavu, ako to všetko čo ste si vyhliadli a uložili do inšpirácie spolu nakombinovať? Tak to ste asi ešte nepočuli o takzvanom moodboarde. Moodboard používajú aj štylisti, vizážisti, návrhári, fotografi aj dizajnéri. Skrátka takmer každý čo niečo zložitejšie tvorí a potrebuje si zostaviť koncept. Je to taká nástenka nápadov a inšpirácií. Teraz si takúto nástenku, alebo ak chcete projekt, môžete vytvoriť aj na Biano.sk. Kiežby to existovalo už v dobe, kedy som s plánovaním našich interérov začínala. Ide o Biano Studio. Všetky produkty, ktoré na webe Biano nájdete si môžete pridávať do vášho projektu v Biano Studio. Viete si tu tak vytvoriť koláž, vďaka ktorej budete na vlastné oči vidieť, či sa vybraný vankúš hodí na tú sedačku po ktorej tak túžite alebo ktoré jedálenské stoličky vám lepšie zapasujú. Vytvoríte si viacero variant a potom už len vyberiete tú najlepšiu a produkty nakúpite. Do jednotlivých eshopov sa preklikáte priamo z koláže, ktorú ste si zostavili.
Na obrázkoch v tomto článku vidíte, ako jednotlivé koláže môžu vyzerať. Sú na nich zobrazené naše izby – obývačka a jedáleň. Niektoré produkty reálne doma takto máme a niektoré sú náhrady, no ako celok tvoria ten istý dojem ako náš reálny interiér. Na záver som si navrhla aj svoj budúci ateliér, ktorý má zatiaľ ešte len vybetónované základy, jednu stenu spoločnú s manželovou budúcou dielňou a strechu a je v ňom bordel. Ale verím, že čoskoro bude vyzerať nejako takto, ako som si ho vyskladala a bude to taký môj malý svet na tvorenie.
Plánovanie a zariaďovanie interiérov do nášho domu si nesmierne užívam, kiežby prerábka bola len o tom. Zahŕňa však omnoho viac. Nebudem vás v týchto článkoch zaťažovať technickými detailmi, predsa len to tu nie je stavebný blog. Ale ukážem vám niečo z toho, ako to u nás vyzeralo, aké výzvy sme museli zdolať aj ako to nakoniec celé dopadlo. Už teda viete PREČO sme sa presťahovali na dedinu, ďalej sa dozviete AKO ;).
Majte sa pekne a teším sa na vás opäť pri ďalšom článku.
