Byť v tieni keď svieti slnko je super, no žiť v tieni už také terno nie je. Hra tieňov na stene môže byť zábavná, no hry "tieňových" hráčov väčšinou také zábavné nie sú. Jediné, pred čím neujdeš je tvoj vlastný tieň. Alebo žeby predsa? Jedno slovíčko a kopec rôznych súvislostí. Ktorú si vyberiete?
Ulietaná
Tak ahojte, som tu opäť po dlhšej odmlke. Ja viem, trochu som to tu flákala. No odkedy Riško začal loziť, mám pocit, že nestíham. Nonstop na neho treba dávať pozor aby na seba niečo nestiahol, nevyliezol kam nemá a hral sa len s tým, s čím si nemôže ublížiť. Je to tu, to obdobie, kedy ho už treba zabaviť a nestačí mu dať jesť a uložiť ho naspäť do postieľky. V tej už veru cez deň pobudne málo. Je to veselé obdobie, hoci trochu náročné. Mám pocit, že stále len niekde utekáme. A to ešte ani poriadne nechodí. Aj keď, aj k tomu už nemá ďaleko. V posledných dvoch dňoch sa s pomocou púšťa aj do chôdze veru. Alebo skôr do behu. No ako hovorím, máme veselo.
K tomu všetkému, sme teraz boli každú chvíľu v Leviciach, takže sme sa donekonečna len presúvali, balili a vybaľovali. Mali sme tam nejaké vybavovačky, rodinné povinnosti a podobne. Konečne ale nastáva zaslúžený kľud a ja verím, že s ním si nájdem už aj viac času na vás. Mám totiž kopec nápadov, takže si musím už len zorganizovať čas a začať pracovať.
Vymyslela som si veru veľa vecí, do ktorých by som sa chcela pustiť, tak som zvedavá, koľko sa mi z toho podarí. Priebežne vás samozrejme budem informovať, hlavne teda prostredníctvom sociálnych sietí. Takže ak ma tam ešte nesledujete, tak šup šup. A inak aj tento rok chystám blogový adventný kalendár. Kto sa teší?
Tieňovky
Hej, vymýšľam si vlastné slová. Tieňovky - rozumej fotky s tieňmi. Vznikli úplne spontánne. Najskôr sme chceli len tak klasicky nafotiť tento outfit, no slniečko už bolo pomerne nízko a stáli sme pred veľkou čistou stenou. Tak sme to využili. Nesnažili sme sa tieň schovať, naopak, použili sme ho ako súčasť fotiek. Práve preto sú niektoré pózy trochu netypické. Jednoducho sme sa zabávali.
Pánska flanelka
Túto zelenú košeľu mám už asi 7 rokov. Je z pánskeho oddelenia New Yorker a Michal má presne takú istú. Je to super kúsok, ktorý veľmi rada nosím. Či už na opekačky alebo aj k normálnym bežným outfitom do mesta. Je mäkká, príjemná, akurát zahreje a tá farba. Veď vy viete, že ja zelenú môžem. Ak ešte podobný kúsok nevlastníte, určite odporúčam si nejaký zaobstarať. A inak to by nemal byť problém zohnať aj v nejakom sekáči. Stačí hľadať. A keď ma táto moja prestane baviť, už začínam rozmýšľať, ako ju prerobím.
PHOTOS BY: MICHAL BÉRES (blog: CHILLI MØNKEY)
