Tak už to prišlo aj na mňa. Bolí ma hrdlo a niekde som chytila soplík, umieram. Ja sa vlastne tým chlapom vôbec nečudujem, že “obyčajnú” nádchu tak ťažko prežívajú. Pravdu povediac, aj ja ju z tých bežných chorôb považujem za najhoršiu. Veď čo môže byť horšie ako keď neviete dýchať, “tečie” vám nos aj oči a bolí vás hlava. Síce sa tým chlapom smejeme, no vždy keď to príde na mňa, prepadne ma vlna porozumenia.
Tiež mám chuť nepohnúť sa z postele, nechutí mi jesť a naozaj nič sa mi nechce, len sa ľutovať. Nalievam sa zázvorovým čajom s medom a citrónom. Kombinácia troch vecí, ktoré v čaji z duše nenávidím. Každú chvíľu siaham po vreckovke a robím si poznámky, kedy som si aký liek či vitamín dala aby sa mi nepobili. Robím všetko pre to aby sa jej čo najskôr zbavila, no ona potvora aj tak vždy trvá poctivý týždeň – či už s liečbou alebo bez nej. Takže čo už. Trošku som sa posťažovala a môžem ďalej pokračovať v nevyhnutných činnostiach. Včera sme sa totiž oficiálne pustili do prerábania bytu. Bude to beh na dlhú trať, no už sa na to tešíme. Hlavne na ten výsledok. Do Vianoc to chceme stihnúť tak nám držte palce. Takže choroba nechoroba, ide sa otĺkať obkladačky.
