Cesta k moru

Návrat z dovolenky je vždy krutý. Aspoň teda ja to tak mám. Vrátiť sa do kolotoča bežných dní ma po tom voľne, uvoľnenom režime a zmenenom prostredí tak trochu deptá. Zrazu ako keby tá dovolenka ani nebola. Ostanú po nej len stopy v podobe opratých plážových uterákov na sušiaku, mušlí zavretých vo fľaši od rumu a prázdna chladnička, ktorú treba neodkladne naplniť.

Tri dni po príchode som napríklad mala hrozne zvláštny deň. V podstate bol rovnaký ako všetky PRED, no mala som nevysvetliteľný pocit, že je predsa len všetko inak. Ešte sme sa len vrátili, no ja som mala pocit, akoby sme na dovolenke ani neboli. No napriek tomu som mala tiež pocit, ako keby sme boli hrozne dlho mimo. Neviem či to chápete, no vlastne to nedokážem inak popísať. Na moje počudovanie, Michal tieto pocity zdieľal a presne pochopil, čo som tým vlastne chcela povedať. Zjavne jediný, kto dokázal bez problémov nabehnúť do bežnej rutiny je Riško. Ten nemá absolútne žiadny problém okamžite sa prispôsobiť a zmeny prostredia akoby ani nevnímal. A to je dobre, pretože počas našej dovolenky, sme prostredie zmenili hneď trikrát.

Rakúsko

Prvý deň sme dorazili do Rakúska, kde sme sa na dve noci ubytovali. Bolo to čarovné ubytovanie ako zo seriálu Doktor z hôr. Rakúsky vidiek, pár domov v kopcoch, všade les a lúky, no miesto kráv sa nám hneď za plotom pásli jelene. Poviem vám, bol naozaj zážitok pozorovať večer, pri západe slnka a s knihou v ruke ako poza plot, nie viac ako desať metrov od vás beží celé stádo jeleňov a laní, na čele so statným vodcom. Susedia našich domácich ich tam totiž chovali v obrovitánskej obore s lúkami aj horou a večer im zvykli vysypať jablká. Normálne si síce žili takmer ako vo voľnej prírode, no na zavolanie sa pribehli najesť. Pôvodne to bol zámer na rozšírenie populácie v tamojších lesoch, nakoniec ich však do voľnej prírody nevypustili.

Na ubytku sme si len zložili veci a hneď sme pokračovali na prvé miesto v našom zozname - Salzburg. Ja som ho už navštívila dvakrát pred tým, z toho raz aj s Michalom, no zvyšok našej posádky ho ešte nevidel, takže sme si dali rýchlu prehliadku. Nechodili sme po žiadnych konkrétnych pamiatkach ani múzeách. Len sme dali obed a keď konečne prestalo pršať, prechádzali sme sa po meste a obdivovali. Salzburg je krásny a určite stojí za prehliadku. Mne ešte ostal jesenný, to som povedala, že tam zoberieme mojich rodičov, ktorí ho tiež ešte nevideli :D.

Hallstatt

Na druhý deň sme však mali naplánovaný Hallstatt. Nikto z nás tam ešte nebol a všetci sme mali napozerané tie krásne fotky, na ktorých je rozprávková dedina pod kopcom na brehu krásneho jazera. Takže takto... Hallstatt je pekný, len keď tam prídete, tak nečakajte taký ten wau efekt. Aspoň u nás sa teda ani u jedného nedostavil. V prvom momente sme boli pravdu povediac tak trochu sklamaní. Parkli sme to na opačnom konci ako je ten slávny pohľad na dedinu. Naokolo majestátne kopce a na počudovanie, absencia ázijských ruristov (to sa už o niekoľko desiatok metrov zmení). Najskôr sme si spravili nejaké fotky z tejto strany, ale fotili sme hlavne seba, čo si budeme na fotky pamiatok sa pri spomínaní aj tak nikto nepozerá :D. Potom sme sa vydali na cestu naprieč, aby sme dorazili k tej vychýrenej výhliadke, z ktorej sú ešte vychýrenejšie zábery a dlhočizné rady na fotku. No čuduj sa svete, nikde žiadny rad. Rýchlo sme niečo cvakli a hoci sa tam nakopili nejaký ľudia čo miestami akoby naschvál zavadzali, nebola to žiadna katastrofa. Aj tu platí, že treba prísť doobeda.

Dlhšie sme sa už ale nezdržiavali. A hoci sme mali pocit, že sme len prešli hore dolu, nakoniec sme s počudovaním zistili, že nám to celé trvalo tri hodiny. Takže aj keď sa nám to na začiatku zdalo ako maličká dedinka, pri fotení a naháňaní krpca aby sa nevykúpal v ľadovej vode to máte v pohode na pol dňa :D. Na viac nie, nie je tam veľmi čo robiť.

Ciao Italia!

Po týchto dvoch horských dňoch, sme sa presunuli do cieľovej destinácie, ktorou bolo Lignano Sabiadoro v Taliansku. Ubytovanie sme mali zabezpečené cez Booking. com a mali sme bývať v apartmánovom domčeku so záhradkou, vlastnou garážou a 400m od mora. No, takto... V Lignane je podľa agentúr všetko ubytovanie 400m od mora 😀 Ale čert to vem, aj dlhšia prechádzka k moru sa dá zniesť. Lenže, už po príchode na ubytko sme cítili nepríjemný pach chlóru. Najskôr sme to brali tak, že všetko upratali a vydezinfikovali tesne pred našim príchodom. No a v podstate to aj bola pravda, akurát až do takej miery, že sme na stenách v jednej izbe našli veľké fľaky, ktoré ešte nedávno boli zjavne plesnivé a ten smrad bol dôsledkom odstraňovania prípravkom na plesne.

Po celom dni v aute a na motorke (časť našej posádky cestu absolvovala na motorke) sme však už mali dosť, boli sme hladní, unavení a verili sme, že to do rána vyvetráme. No to sa nestalo. Takže chlapci ráno nabehli do agentúry a vybavili nám zmenu ubytovania. Tá prebehla bez komplikácií, náhradný apartmán síce nemal vlastnú záhradku ani garáž, no bol bližšie k moru, novší a naozaj celkovo sympatickejší. Mohli sme začať naplno dovolenkovať.

Takže na začiatok síce trochu stresov, ale nakoniec bolo všetko v najlepšom poriadku. Proste to tak malo byť. No a najväčší hrdina týchto presunov bol Riško, pretože ten teda z toho nemal žiadny stres a všetko zvládol perfektne. Nedeľu sme si dali zvyšok dňa po presťahovaní na pláži a v pondelok sme sa vybrali do Benátok.

A aké boli Benátky, či naplnili naše očakávania a ako dopadol zvyšok našej dovolenky vám napíšem v ďalšom článku. Majte krásny týždeň.

PHOTOS BY: CHILLI MONKEY , NITA, VLADIMÍR HOLUB