Aký bol môj rok 2017

Možno ešte nie som posledná, no rozhodne som medzi poslednými, čo publikujú článok tohto typu. Dlho som uvažovala, či sa mi do neho vôbec chce. Ja si síce rada rekapitulujem čo sa udialo, no tieto posledné týždne som na to vôbec nemala chuť. V prvom momente, keď som sa nad rokom 2017 zamyslela, mi napadlo len jediné. Tehotenstvo. Najskôr sa mi nevybavovalo nič iné a usúdila som, že to bol vlastne úplne nudný rok, ktorý zbehol nekonečne rýchlo a nič sa v ňom neudialo. 

No to som sa poriadne mýlila. Začala som nad tým viac premýšľať a začali sa mi vybavovať všetky tie zážitky, ktoré sme aj napriek mojej častej únave a postupne namáhavejšiemu fungovaniu prežili. A musím povedať, že veď rok 2017 bol setsakramensky skvelý. Jasné, že priniesol aj pár momentov, ktoré by nikomu nechýbali, no aj to k životu patrí a my sme sa s tým vysporiadali. Viac však bolo toho pozitívneho a za to som nesmierne vďačná. Nebudem rozpisovať jednotlivé mesiace, to by vás aj tak asi nebavilo čítať. Dáme si to len tak v skratke, takmer v bodoch. Poďme teda na to.

Rok sme už tradične začínali silvestrovskou chatou s partiou, tento raz na Liptovskej Mare. Po návrate domov, sme si s Miškou strihli to najmrazivejšie fotenie, čo bol ale poriadny zážitok a rada naň spomínam. Začiatkom roka som tiež začala naplno pracovať ako vizážistka a založila som si živnosť, čo bol pre mňa dosť veľký krok. Ďalším veľkým krokom, bola kúpa vlastnej domény a prenos blog na WordPress. Bola to celkom výzva, keďže som sa musela naučiť veľa nových vecí a som si vedomá toho, že sa ešte veľa ďalších naučiť musím. Ale všetko pekne postupne.

Vo februári sa nám pokazilo naše prvé auto. Škoda bola taká, že sa nám ho neoplatilo opravovať, no bez neho sme ostať kvôli Michalovej práci nemohli. Boli sme teda nútení kúpiť nové. A ako by sme to vtedy nejak tušili, kúpili sme rovno "kombíka", že do neho raz ľahšie napcháme kočík. Na novom sme sa opäť vybrali spoznávať krásy nášho Slovenska a navštívili sme Bobriu hrádzu v Kuchyni, Mohylu M.R. Štefánika ale tiež vodný mlyn v Kolárove. 

Narodeniny sme oslávili v Budapešti s partiou. Bol to super víkend, plný zábavy, prechádzok po meste a dobrého jedla. V článkoch, ktoré som vám o ňom písala s miernym časovým sklzom (TU a TU), som spomínala, že sa akosi necítim dobre, som dosť unavená a neviem nabrať energiu. Potom na mňa doľahla choroba a ja som bola seriózne vykapatá. Skončila som na antibiotikách a nádchy som sa zbavovala poriadne dlho. Vtedy som ešte netušila, že to je zrejme predzvesť niečoho iného. 

Až na začiatku mája som na to prišla. U niektorých žien sa vraj začiatok tehotenstva prejavuje práve chorobou. To nakoniec vysvitlo vďaka pozitívnemu tehotenskému testu a návštevy u gynekologičky. Potom nasledovalo obdobie takmer nekončiaceho spánku. Nevoľnosti sa našťastie nedostavili. 

Minulý rok bol však bohatý aj na koncerty. Toľko som ich ešte v priebehu jedného roka neabsolvovala. Ešte v marci sme boli na Smokie a v októbri na The Sweet. Tieto kapely vám asi nič nebudú hovoriť, no je to skvelá glam rocková muzička. Mňa k nim priviedol môj ocino a ja som mu za to veľmi vďačná. Na skladbu Home is anywhere you are sme s Michalom dokonca tancovali náš prvý manželský tanec na svadbe. Najvýznamnejším hudobným zážitkom roka a asi aj celého môjho života bola koncert mojej najobľúbenejšej kapely Guns N´Roses. O tomto momente som snívala od šestnástich rokov, kedy ma s ich hudbou zoznámil môj vtedajší frajer. Jeden koncert vo Viedni mi ušiel, lebo som nemala s kým ísť. Keď boli na Topfeste, my sme boli akurát na dovolenke. A teraz zrazu koncertujú opäť a ešte k tomu v pôvodnej zostave aj so Slashom. Veď to je naozaj splnený sen. Keď sa spúšťali do predaja lístky, sedela som pred počítačom a refreshovala stránku, nech mi neuniknú. Bolo to takmer rok dopredu. No ja som vedela, že tento raz si to už nijako nenechám ujsť. Takže náš malý drobec, bude môcť povedať, že zažil koncert GNR. Hoci bol ešte len v brušku. 

V lete sme tiež s Michalom oslávili naše siedme výročie a užili sme si dovolenku v Chorvátsku. Potom nás čakal morfologický ultrazvuk. Ten sme absolvovali kvôli tej spomínanej chorobe na začiatku, pretože pani doktorka si chcela byť istá, že nemala vplyv na srdiečko malého. Všetko ale bolo v poriadku a my máme v zbierke tiež asi ten najškaredší portrét toho malého chrústa (nemôžem si pomôcť, mne sa tie 3D ultrazvukové obrázky strašne nepáčia).

Zvyšok roka sa už niesol hlavne v znamení príprav pre bábo. Nakupovali sme, pripravovali sme detskú izbu. Ešte sme si strihli jeden výlet do Olomouca, čo bola vlastne Michalova služobná cesta, no zobral ma so sebou, takže pre mňa to bol výlet. Dalo to ale už dosť zabrať, tráviť takmer celý deň v aute. 

A prišiel december a s ním Adventný kalendár. Ten som pre vás aj pre seba pripravovala veľmi rada. Bola to zábava a som rada, že sa mi podarilo spraviť ho na 100% a nevynechať ani jeden deň. Prekonala som tým tak trochu seba samú, pretože to pre mňa bola naozaj výzva. 

No a nakoniec naše prvé vlastné Vianoce vo dvojici doma, potom Silvester v tom istom duchu a nekonečné čakanie, ktoré sa stále ešte neskončilo. Termín mám o dva dni, tak uvidíme, kedy sa mladý pán rozhodne prísť. 

PHOTOS BY: NITA archive