Niekedy ma vie vytočiť priam do nepríčetna. Inokedy sa z neho idem roztopiť, lebo vie byť najroztomilejšie dieťa na svete. Ale bolo to moje najlepšie rozhodnutie chcieť sa stať mamou. Píšem to takto, lebo sa nedá rozhodnúť BYŤ mamou, dá sa len rozhodnúť, že by ste ňou CHCELI BYŤ. Niekomu sa prianie splní rýchlo, inokedy to trvá dlhšie a niekomu sa nesplní vôbec. Nám to trvalo tri roky. Chvíľu sme riešili viac, chvíľu menej. A keď sme sa rozhodli predsa len ešte počkať a začali sme riešiť sťahovanie do Dubaja, tak som otehotnela. Preto sme zostali.
Ale pekne poporiadku a bude to naozaj osobné. Od začiatku môjho "ženského" obdobia som mala problém s tými ženskými vecami. Konkrétne teda s nepravidelnou menštruáciou. Dostala som ju neskôr ako iné dievčatá, pretože som bola dosť chudá a mala som chorú štítnu žľazu. Už zo začiatku mi menzes trval dlho a bol riadne silný a bolestivý. Keď jeden ani na 11. deň neprestával, dostala som injekciu na zastavenie, po pár dňoch mi začal ďalší menzes, s tým, že som s ním začala brať liek na upravenie. Mal to byť dočasný stav. Chvíľu som fungovala takto, potom chvíľu zas bez liekov. No "moje dni" boli ako na hojdačke.
Antikoncepcia
Pri prvom frajerovi som ešte antikoncepciu neriešila, nebolo v podstate treba. No potom prišiel druhý frajer, zároveň stále pretrvávali problémy s cyklom, lieky ktoré som pred tým brala veľmi nepomáhali, tak sme s doktorkou dospeli k záveru, že nasadíme hormonálnu antikoncepciu. Mala som 17.
Za celú dobu som ich prestriedala niekoľko, každá mi po nejakom čase prestala vyhovovať. Ja som luckygirl a pri väčšine liekov vychytám vedľajšie účinky. Tak to hádam teraz nebude inak. No jej užívanie mi vyhovovalo. Čo si budeme hovoriť, všetko je s ňou omnoho pohodlnejšie.
Ale nemá to tu byť primárne o antikoncepcii. Aj keď na uvedenie do problematiky, je to trochu nevyhnutné. No nedávam za vinu všetko jej. Pravdepodobne to celé len podporila.
V 24-ke som ju vysadila. Chodila som už štyri roky s Michalom, plánovali sme svadbu, pomaly dokončovali školu a mne už bola viac na škodu ako na úžitok. Usúdili sme, že sme dosť zodpovední na to, aby sme si dali pozor a tiež, že keby sa nám náhodou pošťastilo, už by sme sa dokázali o bábo postarať. O rok neskôr, po svadbe sme si už ani taký veľký pozor nedávali. Nebol na to už dôvod. A tu sme vlastne nastúpili na tú horskú dráhu, na ktorej ste raz hore, raz dolu, kolá sú nekonečné a vy neviete, či z nej niekedy úspešne vystúpite.
Zo začiatku sme nejak extra neriešili. Hoci sme už nepoužívali žiadnu ochranu, boli sme ešte v móde, že by to mohlo počkať, kúpili sme si radšej psa. Akurát mi občas prišlo zvláštne, že za celý ten čas NIČ. (Aby som to ešte upresnila, cyklus sa mi po vysadení antikoncepcie viac menej nastavil. Štítnu žľazu som už mala preliečenú, výsledky dobré, kilá už konečne tiež v norme. Chvíľu som brala ešte lieky a potom už freestyle. Len občas sa mi stalo, že som si menzes privolávala feniklovým čajom, keď mesiac trval o čosi dlhšie. Tu vás chcem upozorniť, že ak sa rozhodnete využiť feniklový čaj, musíte si byť isté, že tehotné nie ste. V prvých týždňoch totiž môže spôsobiť spontánny potrat!)
Problém menom ovulácia
V druhom roku manželstva sme sa o bábätku rozprávali čoraz častejšie. Mali sme stále veľký rešpekt a neboli sme si úplne istí, no vedeli sme, že dieťa určite chceme. No a čo si budeme hovoriť, žena má ten čas značne obmedzený. A ja som naozaj nechcela byť prvo rodičkou niekedy po tridsiatke. Tak sme začali riešiť viac. A prišli prvé sklamania z negatívnych testov. Vtedy som pochopila, že niečo nie je v poriadku. Začala som hľadať. Michal po rade od kamarátky začal brať vitamíny a ja kyselinu listovú. Začali sme takto nenásilne. Po čase som zašla k doktorke a tá mi nakázala merať si bazálnu teplotu. Aby sme zistili, či mám vôbec ovuláciu.
A dostali sme sa na koreň nášmu problému. Hoci bol môj cyklus obnovený a zdal sa v poriadku, nebol. No kým nechcete mať dieťa, tak to v podstate ani nespozorujete. Doktorka mi dala nejaké odporúčania, začala som brať nejaké komplexné vitamíny a čakali sme. Potom sme si ale povedali, že to nemôžeme tak prežívať. To sa ale ľahšie povie ako spraví. Hlavne v dennom stereotype povinností, s otázkami okolia kedy bude bábo. A tu chcem veľmi poďakovať svojim rodičom, pretože tí nemali ani jednu narážku. A neskôr už samozrejme mamina vedela, čo sa deje.
Do Dubaja sa nejde
Joj ale aby som sa dostala k tomu Dubaju, ktorí vás na Instagrame najviac zaujal :D. Keď sa nám stále nedarilo, povedali sme si, že kašleme na to. Že asi ešte nie je ten správny čas. Zhodnotili sme, že sme príliš nudní a bojazliví, že by to chcelo nejakú zmenu, skúsiť niečo odvážne, samostatné a aspoň trochu dobrodružné. Takže Michal využil svoje pracovné kontakty a začal riešiť prácu v Dubaji. Inak je zaujímavé, ako ľudia z cudzích krajín, ktorých poznáte z jedného osobného stretnutia a mailovej komunikácie dokážu byť ochotní, milí a snažia sa vám pomôcť. Tie otrasné stereotypy akí sú "Arabi" zlí zo srdca nenávidím. Ale o tom niekedy inokedy. Michal teda riešil prácu, ja som nám hľadala byt. Popri tom sme žili naše bežné dni. Odbehli sme si osláviť narodky s kamarátmi do Budapešti...
A v tej Budapešti nám kamarát naprial 😀 To by ste celú tú situáciu museli zažiť, no my sa na tom dodnes bavíme pri každej oslave. My narodky, on meniny, gratulácie na kríž a vraj jeho "Všetko najlepšie" je lepšie ako naše "všetko najlepšie". No a viete čo? Zrejme to tak bolo, lebo ako to vychádza, tak zhruba týždeň po tej Budapešti som otehotnela.
No tak sme sa dopracovali na koniec. Lebo zvyšok je už zas úplne iný príbeh, úplne nová horská dráha. A aj keď by som z nej v ťažkých chvíľach (áno aj také sú) najradšej výstupila, aspoň na chvíľu, tak si za to vždy veľmi rýchlo vynadám a radšej sa chytím ešte pevnejšie. Pretože sedieť na nej, nie je samozrejmosť. Je to dar!
PHOTOS BY: CHILLI MONKEY
