A je to tu! Ten veľký deň nadišiel. Nie, ešte som neporodila, ale dnes som sa rozhodla prezradiť vám meno, ktoré sme vybrali pre nášho drobca. Ale pekne všetko po poriadku. Hádam ste si nemysleli, že vám ho vyklopím hneď na začiatku. No ak ste veľmi netrpezlivý a zaujíma vás naozaj iba to, tak preskočte rovno na koniec článku.
Vy ostatní, ktorí ste sa rozhodli vydržať a najskôr si pozrieť celý článok, ste super! Ja osobne by som určite nevydržala, takže priznajte sa do komentárov, koľko vás bolo, nech sa my netrpezlivý môžme hanbiť.
Výber mena
Vybrať meno pre dieťa to nie je len tak. Určite mi dá za pravdu každý, kto si tým už prešiel. Možností je naozaj veľa a vy chcete pre svojho drobca to najkrajšie. A tak prezeráte kalendár, internet, striehnete v svojich obľúbených knihách či seriáloch, či vám niečo nepadne do oka. Niektoré ženy majú dokonca meno pre svoje dieťa vybraté už od vlastného detstva. Ja som kedysi tvrdila, že moje deti sa budú volať Ema a Chris. No dnes by som tieto mená určite nepoužila. Nie že by sa mi nepáčili, no čo si budeme hovoriť, Ema sa dnes volá každé druhé dievčatko a Chris sa jednoducho k našim priezviskám nehodí.
Kritériá
Pre mňa osobne je totiž dôležité, aby meno ladilo aj s priezviskom. Je plno krásnych zahraničných mien, no veľakrát, keď ich počujete spolu so slovenským priezviskom znie to minimálne zvláštne, ak nie až vtipne. Nechcem nikoho urážať, každý nech vyberá podľa seba, no myslím si, že niektorí rodičia sa naozaj nezamyslia nad tým, čo môžu výberom mena svojmu dieťaťu spôsobiť. No len si to predstavte Chris Béres (čítaj Béreš). Mne to teda dokopy nijako nejde. A preto bolo jasné, že sa budeme držať omnoho tradičnejších mien.
Ďalším kritériom pre výber bolo, aby sme meno nemali v rodine ani najbližšom okolí. No minimálne nie medzi žijúcimi členmi. Keby sme čakali dievčatko, výber bol jasný. Paulínka. Toto meno sa mne veľmi páči a aj Michal bol z neho nadšený. Volala sa tak moja prastará mama, pamätám si ju ešte ako dieťa. Trávila som s ňou veľa času a hoci som bola ešte dosť malá, viem, že bola úžasná a mala som ju veľmi rada.
Keď to bude chlapec
A keď to bude chalan? Tak toto bola u nás téma číslo jeden odo dňa, ako mi tehotenský test ukázal dve paličky. Tu sme totiž nemali vôbec ani len nejaký nástrel. Začali sme teda prehľadávať kalendár a vyberať. Michal samozrejme asi ako každý chlap nemal ani nijaké preferencie a len schvaľoval alebo zamietal čo som nadhodila. No priznám sa, že na výber sme toho veľa nemali. Ja tvrdím, že tie najkrajšie mužské mená sú už v našej rodine a medzi kamarátmi obsadené. Potom sme tiež vyraďovali niektoré mená, kde sa nám nepáči ich zľudovená forma, alebo teda to ako zvyknú ľudia nositeľov týchto mien oslovovať. Napríklad Adam - Aďo. No mne sa to teda naozaj nepáči a nechcela by som, aby tak ľudia volali môjho syna. Možno si poviete, že to zbytočne dramatizujem, no pre mňa naozaj ten výber mena nebol len tak.
Ako sa teda bude volať?
Jáj a ešte by som zabudla na osobitú kategóriu - meno po jednom z rodičov. Toto ja tiež neuznávam, hoci napríklad môj brat má meno po ocinovi. Mne sa to ale nepáči, človek musí potom rozdeľovať ktorý je ktorý, takže nám vypadlo aj meno Michal. A aké sme teda nakoniec vybrali? To, ako by som sa volala ja, keby som bola chalan. Nebolo to zámerne preto, no meno sa nám páči a spĺňa všetky vyššie spomínané kritériá. Takže tramtadadá, poprosím fanfáry, náš syn sa bude volať Richard. Už sa na to naladili aj všetci členovia rodiny a väčšina sa mu tak už aj zvykne prihovárať. Najspokojnešia je asi moja mamina, keďže to meno mala vybrané pre mňa. Ani ja si už neviem predstaviť, že by sme mali mať iné meno. Ale ktovie, možno keď ho na sále uvidím tak sa mi k nemu vôbec nebude hodiť 😀 .
A aké mená sa páčia vám? Tiež ste tak zložito vyberali meno pre svojho potomka, alebo ste v tom mali od začiatku jasno?
Fotenie
Inak fotky sme fotili ešte na jeseň v Sade Janka Kráľa. Mali sme krásny deň a fotil nás švagrinin priateľ, takže aj atmosféra bola veľmi príjemná. A myslím, že aj fotky vyšli veľmi pekne a už sa teším, ako ich založím aj do rodinného albumu. Bruško ešte nemám až také veľké, no chceli sme využiť to, že ešte bolo pomerne teplo a nemuseli sme sa trápiť v zlých poveternostných podmienkach. Lebo pri takomto fotení je podľa mňa najdôležitejšia práve tá pohoda a tú sme teda mali.
PHOTOS BY: VLADIMÍR HOLUB
