Fortune favors the bold

“Chcem v živote robiť to čo ma baví a napĺňa!” Táto veta dnes znie z úst takmer každého mladého človeka, poväčšine tesne po škole, hľadajúceho si prácu. A odpoveď okolia? “To chceme všetci, ale z niečoho treba aj žiť!” A tak absolvent navštívi jeden z portálov s pracovnými ponukami a rozpošle stovku životopisu do firiem, v ktorých v podstate ani robiť nechce. Potom zájde na pár pohovorov a keď sa na neho konečne “usmeje šťastie”, nastúpi do roboty. Pokiaľ má naozaj šťastie, dostane sa aspoň do dobrého kolektívu a práca, ktorá ho nebaví je aspoň znesiteľná. Takto mu dni ubiehajú, on si zvykne a svoje sny a plány založí niekam hlboko do šuflíka a zabudne na ne.

Ten, na ktorého sa “šťastie neusmialo”, ďalej absolvuje pohovory, rozposiela ďalšiu stovku životopisov a s každým ďalším neúspešným pokusom je viac a viac frustrovaný. Čím dlhšie je bez práce, tým menej je zaujímavý pre firmy, lebo veď niekde v ňom bude zrejme chyba. Je asi úplne nemožný a nepoužiteľný keď si tak dlho nevie nájsť robotu. Hej, chyba je v tom, že je absolvent a musel sa počas štúdia učiť, aby spravil skúšky. Aby rodičom aspoň v podobe úspešného štúdia vrátil to, čo doňho investovali. Tým pádom ale nemá roky praxe v odbore. Takže inzerátu “vhodné pre absolventa” – “požadovaná prax 2 roky” NEVYHOVUJE. Tá škola ho tiež až tak úplne na život nepripravila a tak by sa chcel aspoň ďalej vzdelávať. Kurz cudzieho jazyka, počítačových zručností, time managementu, online marketingu, technického kreslenia…. Možností je toľko. Ale ako ich absolvent, ktorý si má zvyšovať kvalifikáciu, no nemá na to prostriedky, má zaplatiť? Pozná to takmer každý absolvent strednej alebo vysokej školy. Ale čo keby sme sa prestali sťažovať a nezabudli na svoje sny a plány. Vráťme sa k prvej vete “Chcem v živote robiť to čo ma baví a napĺňa!” a aká je správna odpoveď? “TAK TO ROB!” Iste, môžeme sa ďalej sťažovať. Dnes je to také moderné. Alebo sa zamestnať v ssc-čku a robiť úžasne nezáživnú robotu, ktorá nás síce uživí a zaplatí nám dovolenku, ale o pár rokov budeme vyhorení a znechutení. Ak nám to ale nestačí, môžme sa konečne zobrať a pustiť sa do niečoho, čo robiť chceme. Možností je dnes veľa a je len na nás či ich využijeme. Možno sa to nepodarí hneď na prvý šup, ale netreba to predsa vzdať skôr ako sme to skúsili.

Po menšej úvahe ešte niečo k fotkám a outfitu. V sobotu sme sa prechádzali po meste. Po dlhšej dobe sme mali také light víkend tak sme si užívala jeden druhého a príjemné počasie. Prešli sme sa uličkami Starého mesta a cez hradby sme sa postupne dostali až na hrad. Tam sme si chvíľu posedeli a pokochali sa výhľadom a na spiatočnej ceste sme si pod hradom dali skvelý Strongbow cider a Colu. Na túto prechádzku som zvolila nové dlhé šaty z Cropp, ktoré sa pomaly ale isto stávajú mojimi najobľúbenejšími. K nim nízke sandálky a pohodlný základ je hotový. Aby to ale nebolo len také obyčajné, doladila som to výraznejšími doplnkami. Minule to boli tyrkysové nechty a náušnice a dnes? Opäť tyrkysová! Náušnice som dostala od Michala k meninám. Už dlho som ich v H&M obzerala no vždy som odišla bez nich. Tentokrát sa však už ku mne dostali. Náramky som si vyrobila sama a spolu s kabelkou a náušnicami pekne oživili jednoduché tmavé šaty. Bol to krásny deň a ak ma sledujete na Snapchate, mohli ste niektoré momenty vidieť tam. Ak by ste chceli občas nazrieť do môjho bežného života,

 sledujte Snapchat – blondavapotvora.

Majte sa krásne!