6 tipov ako bojovať s náladovosťou

Musím sa priznať, som veľmi náladový človek. Nálada sa mi dokáže zmeniť z minúty na minútu a občas k tomu stačí naozaj nepatrný podnet. Niekto by ho možno ani nepostrehol, no na mňa už stihol zapôsobiť a nálada sa mi zmenila. Väčšinou je takáto rýchla zmena samozrejme k horšiemu. Vtedy väčšinou buď vybuchnem, alebo jednoducho prestanem komunikovať a odpovedám len nevyhnutné minimum a samozrejme nie veľmi príjemným tónom. S mojou náladovosťou je to niekedy dosť ťažké.

Náladovosť

Bolo by najľahšie povedať, som proste taká a vždy som táká bola. No hoci je to vlastne pravda, nechcem sa tým obhajovať. Snažím sa s touto náladovosťou bojovať a trúfam si povedať, že sa mi to aj darí, občas. Uvedomujem si totiž, že väčšinou si to odniesli moji najbližší aj keď za nič nemohli. Väčšinou totiž potom dochádzalo k nezmyselným hádkam, ktoré nikam neviedli, akurát sa všetci cítili zle. A aby toho nebolo málo, okrem náladovosti som aj neústupčivá a teda za žiadnu cenu sa po hádke nejdem ospravedlniť. Chlapi by vám vedeli rozprávať.

Michal je zas úplný opak a práve pri ňom som sa naučila s týmito mojimi negatívnymi vlastnosťami pracovať. Odstrániť ich sa mi asi nikdy úplne nepodarí, na to už je neskoro a úplne zmeniť svoj charakter nedokáže podľa mňa nikto. No mať to pod kontrolou sa mi darí čoraz viac. A ak ma aj prepadne zlá nálada, robím všetko pre to, aby som si ju nevybila na svojom najbližšom okolí, teda na Michalovi. Nie vždy sa mi to na 100% podarí, no snažím sa si to v tej chvíli uvedomiť a pribrzdiť. A keď sa aj stane že vyletím, učím sa ospravedlniť.

Život s tak miernou a takmer vždy dobre naladenou osobou je neskutočná škola sebaovládania. Aj to je jedna z milióna vecí, ktoré na ňom obdivujem. No zároveň si myslím, že sa aspoň pekne dopĺňame. Veď keby sme boli obaja taký mierny, bola by to nuda a zas keby sme boli výbušní, zrejme by sme to so sebou nevydržali. Takto je to pekne vyrovnané.

6 tipov ako bojovať s náladovosťou

Ak ste aj vy taký náladoví a občas až výbušní, tu je mojich pár tipov, ako sa s náladovosťou naučiť pracovať a zmierniť ju:

1. Základ je uvedomiť si to a pripustiť, že to tak je. Nie je to žiadna hanba ani slabosť, keď si to priznáte. Seba reflexia je základ práce so svojou osobnosťou. Pokiaľ to neviete sami zhodnotiť, skúste sa opýtať svojich blízkych ako vás vnímajú.
2. Všetky svoje postrehy aj odpovede svojho okolia si spíšte a zamyslite sa nad nimi. Potom si skúste vybaviť konkrétne situácie a porozmýšľajte ako inak ste sa v tej chvíli mohli zachovať. Naozaj bolo nevyhnutné reagovať tak prudko?
3. Keď si tieto veci uvedomíte a pripustíte, budete vedieť vyhodnotiť, čo a ako chcete vlastne zmeniť. Už to nebude len niečo všeobecné - náladovosť a výbušnosť - ale bude to konkrétna vec. Uvidíte, že to má svoj model a vždy takmer rovnaký scenár. A práve vtedy s tým reálne začínate pracovať.
4. Keď už viete zaznamenať ten negatívny podnet, môžete ho "uchopiť" a proste ho zahodiť. Vytesniť a nepripustiť si ho k sebe. Síce viete, že tam bol, no nedovolíte mu aby vám pokazil náladu. A ak sa mu to náhodou aj podarí, nedovoľte si "vybehnúť" na partnera, kamarátku alebo na deti. Keď aj za to môžu práve oni, vždy sa to dá riešiť aj inak. Už to nie je podvedomé vnímanie, ale vedomá práca s vaším rozpoložením, s vašou náladovosťou. Viem, že nie vždy to ide, no časom sa to naučíte a podarí sa vám množstvo nezmyselných zmien nálad znížiť na minimum. Tie oprávnené si pokojne ponechajte, nedá sa byť 100% vždy dobre naladení.
5. Po nejakom čase, kedy ste sa s vašou náladovosťou snažili pracovať, sa opäť opýtajte svojho okolia, či zaznamenalo zmenu. Som presvedčená o tom, že vám veľmi radi pripomenú, ako sa to s vami kedysi nedalo vydržať, no tiež vás nakoniec pochvália za zmenu ktorou ste prešli.
6. A tiež sa nezabúdajte chváliť vy sami - pred sebou. A nie len za pozitívne výsledky pri boji s náladovosťou ale za všetko dobré čo sa vám podarí. Uvidíte, ako vám každá jedna pochvala (takáto samochvála nesmrdí (-;) zdvihne náladu a motivuje vás.

Outfit

Dnešný outfit na mňa pôsobí neskutočne pozitívne. Je celý taký svetlý, jemný a ružová bunda mu dodáva sviežosť a veselosť. V takýchto farbách ma ale často nestretnete. A keď sa takto vidím, pripadám si zvláštne a nie tak úplne svoja. Ale práve to ma na tom baví. Občas je fajn skúsiť niečo nové. O tom móda je. A ja som si predsa nikdy netrúfla zadefinovať svoj štýl. Nemyslím si, že je nejaký vyhranený. Určite sa v ňom nájde pár prvkov, ktoré sú jednoducho také moje, no môj šatník je naozaj rôznorodý. Aj keď v poslednej dobe som si všimla, že som sa ako keby začala viac uberať jedným smerom, zatiaľ si ho však stále netrúfnem zadefinovať. Možno s odstupom času, keď sa pozriem na svoje looky tak sa mi to podarí. A možno aj nie, veď načo. V každom prípade, mám pocit, že som sa do toho trochu zamotala. Tak pekne od začiatku.

Biele nohavice u mňa dostali šancu po veľmi dlhom čase minulé leto. Mám len tieto jedny a naozaj ich zbožňujem. Krásne sedia, majú dobrý materiál a to že sú deravé je momentálne aj veľmi módne (nie že by na tom záležalo). Minimálne jedny roztrhané rifle sa v mojom šatníku nachádzajú permanentne už od puberty. Proste je to taký môj must have kúsok asi ako "číňanky" alebo tenisky. Konkrétne tieto tenisky, ma uchvátili svojou farbou. A tiež ma o ich kúpe presvedčila značka, pretože s ňou mám len dobré skúsenosti. Posledným faktorom, bolo odporúčanie mojej maminy, ktorá má presne také isté. A ja ich kúpu neľutujem. Nosím ich často a rada, sú veľmi variabilné a pohodlné. Bodku celému outfitu dali srdiečkové okuliare. S nimi je svet proste krajší, ľudia sa pri pohľade na ne usmejú a hoci môžu pôsobiť mierne infantilne, sú super. A keď už som spomínala tú náladu, tak tú mi rozhodne zlepšujú.

Rifle - Stradivarius/ Mikina - House/ Tenisky - Puma/ Kabelka - Aldo/ Vetrovka - Adidas/ Okuliare - Pull & Bear

PHOTOS BY: MICHAL BÉRES (blog: CHILLI MØNKEY)