Sťahovanie a diery na kolenách

Sťahovanie.

Krásny večer vám prajem. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že by ste zbalili kufre a odišli žiť niekam inam? Buď na trvalo, alebo aspoň na chvíľu. My sa o tom v poslednej dobe často rozprávame. Láka nás Rím, alebo Dubaj. Už som spomínala, že pre mňa je Taliansko srdcová krajina. Vždy som snívala o tom, že by som sa tam presťahovala. Som však ten typ, čo nedokáže odísť. Potrebujem mať pri sebe rodinu. Už takto, keď žijeme 100 km od nášho rodného mesta, všetci mi veľmi chýbajú. Nechápte to tak, že by som bola ockov a mamičkin maznáčik a potrebovala by som ich mať stále na blízku. Dokážem fungovať úplne samostatne a domov chodíme tak raz za mesiac. No občas ma prepadne taká nálada, keď si uvedomím, že by som ich chcela vidieť častejšie. Aj keď si môžeme hocikedy zavolať.

A presne preto si neviem dosť dobre predstaviť, že by som odišla žiť ešte ďalej. Niekam, odkiaľ to nie je len tak odskočiť si domov. Buď musíte precestovať autom tisíce kilometrov, alebo nasadnúť na lietadlo. A tak vám väčšinu roka musí stačiť Skype. Unikajú vám všetky významné udalosti vo vašej rodine, keď prídete domov tak ledva stihnete všetkých navštíviť a už zase odchádzate... Viem, že milióny ľudí tak fungujú. Mali odvahu, zbalili pár vecí a odišli. Niektorí nemali na výber, iní sa tak proste rozhodli. No aj napriek tomu mám pocit, že by som to nedokázala. Nie len tak. Keby sme nemali na výber, alebo by napríklad Michal dostal pracovnú ponuku, ktorá sa neodmieta, jasné že by som šla. Je to predsa môj manžel a pôjdem za ním až na kraj sveta. No kým to nie je nevyhnutné, ostáva to všetko len v predstavách.

Ako som spomínala vyššie, v poslednej dobe je to u nás častá téma. Preberáme to "zľava, zprava". Teoretizujeme kam, ako, kedy, na koľko. Veľmi nás to láka, no zároveň na to zatiaľ nemáme odvahu a nevieme si v praxi úplne dobre predstaviť. Ako si zariadiť život niekde v cudzine, čo všetko to obnáša, práca, bývanie, jazyk. Možno sa raz odvážime, ktovie. No zatiaľ ostávame na našom krásnom Slovensku.

Diery na kolenách.

Rifle, kabelka - Forever 21/ Tričko - New Yorker/ Cardigan - Pull & Bear/ Topánky - H&M/ Kabát - F&F/ Šál - Sinsay

Na dnešných fotkách mám na sebe takmer takú moju uniformu posledných dní. Menilo sa len tričko, aj to nie veľmi, keďže buď bolo čierne alebo sivé. Keď prišiel trend nohavíc roztrhnutých len na kolenách, nechápala som to. Pôsobilo to na mňa, ako keby nositeľka nevedela chodiť = hruška zelená. No potom som vyradila jedny rifle a rozhodla som sa na nich spraviť diery. Väčšinou som si na starých rifliach robila diery, no kade tade. To počas mojej "punkovej" éry. Teraz som ale vyskúšala len tie na kolenách a celkom sa mi to zapáčilo. Obyčajné čierne nohavice to oživý. Celý outfit to trochu ozvláštni a dodá mu punc rebélie. Aj keď v konečnom dôsledku to stále vyzerá, ako keby som padla. Nech! Takto so sieťkovými pančuchami sa mi to páči ešte viac, a tak to nosím a nosiť budem.

K tomu basic tričko, dlhý cardigan a vysoké topánky na platforme a štýlový outfit je na svete. Zároveň sa cítim pohodlne a to je pre mňa pri obliekaní dôležité. Málokedy sa mi chce do menej pohodlného oblečenia. Z toho som už zrejme vyrástla.

A ešte niečo málo k samotným fotkám. Tie mi tento raz spravila začínajúca mladučká fotografka Ria. Je to veľmi šikovné a milé dievča, ktoré má plno nápadov a chuti realizovať ich. A teraz sa podržte, má len 14 rokov. Strávili sme spolu veľmi príjemné dve hodinky, porozprávali sme sa a pomedzi to sme fotili. S Riou sa dá veľmi dobre a povedala by som dospelo porozprávať. Teší ma, že som ju spoznala a držím jej palce.

PHOTOS BY: RIA LANČARIČOVÁ / DAGMAR LANČARIČOVÁ

Sleduj môj blog cez Bloglovin

5 thoughts on “Sťahovanie a diery na kolenách

  1. Bože, ani mi o tom nehovor. Vždy snívam o tom, že si zbalím veci a odídem do Londýna, kde budem žiť život aký som si vždy predstavovala. Bola by som samostatná žena, užívajúca si slobodný život a všetko by bolo super. Potom prichádza tá druhá časť, a to moja rodina. Presne, nie som ich úplný maznáčik, ale vyrastala som tak, že máme medzi sebou silné vzťahy a rozprávame sa o všetkom. Preto si presne neviem predstaviť, akoby som fungovala niekde ďaleko a vždy, keby ma niečo potešilo alebo trápilo, nemala by som to komu povedať. Internet,telefóny, všetko funguje ale osobný kontakt je osobný kontakt. Hovorím si, že nemala by som na výber a musela by som sa s tým naučiť žiť, ale asi to nie je také jednoduché.

  2. Spätné upozornenie: Muses
  3. Spätné upozornenie: Novinky & Union Jack
  4. Spätné upozornenie: Wishlist - Jeseň 2017

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *