„Vzorný“ pacient a rebel v ruin pube

Ahojte, ospravedlňte moje dlhšie odmlčanie, no bola som chorá a fakt mi nebolo dobre, takže som celých 7 dní nechytila počítač do rúk. Už dávno ma veru nič takto nedraplo a aj keď stále nie som úplne fit, cítim sa o dosť lepšie. Ono, keď sa tak nad tým zamyslím, tak to čo som vám spomínala v minulom článku Jarná únava, spln, PMS a oranžové vlasy?!, boli pravdepodobne prvé príznaky tejto choroby. Už sa to celé aspoň vysvetlilo, no ešte mám čo robiť, aby som si dala zdravia viac do poriadku, nie len z tejto chrípky.

Read More

Advent calendar, #16: Budapest

 

Cez víkend sme s Michalom a pár kamarátmi navštívili Budapešť. Síce som tam už bola nespočetnekrát, teraz to bolo prvý raz tak naozaj turisticky. Pred tým sme sa tam chodili s rodičmi kúpať do kúpeľov (ktorých majú naúrekom), alebo nakupovať. Prejsť po meste sme sa boli asi dvakrát (aspoň čo si ja pamätám). Takže tentokrát to bolo celkom iné. Continue reading „Advent calendar, #16: Budapest“

Treasure

Náš posledný deň v Brne sme strávili sami, bez svokrovcov a bez Ely. Príliš sa im nechcelo motať po meste a my sme boli radi, že si môžeme program naplánovať úplne podľa seba – či už časovo alebo obsahovo. Ja som sa najviac tešila na jednu konkrétnu časť programu a to na návštevu Vily Tugendhat. Tento architektonický skvost som chcela vidieť už dlho, no nikdy sa nám nepodarilo rezervovať si lístky včas. Rezerváciu je totiž nutné urobiť najmenej dva mesiace dopredu, pretože záujem je obrovský. A niet sa čo čudovať. Je to ozajstný poklad. Tak ako aj môj manžel, ktorý tie lístky zohnal, aj keď sme si na to opäť spomenuli neskoro. Je to moje zlatíčko a presne za takéto veci ho milujem. Continue reading „Treasure“

Bojnice 2015

Jaj tak veľmi sa teším. Konečne mám po štátniciach a ešte k tomu aj úspešne. Takže včerajším dňom som ukončila svoje študentské obdobie života a môžem sa s chuťou pustiť do toho ďalšieho – teda na úrad práce :D. Veru robotu zatiaľ nájdenú nemám, takže nejaký čas sa budem pravidelne hlásiť na tomto nie príliš prívetivom a pomerne dosť depresívnom mieste. Verím však, že to nebude dlho trvať a nejakú robotu si nájdem. V ideálnom prípade by ma mohla aj baviť :D. Momentálne mi však nič radosť nepokazí a ja si užívam titul ehm a pocit, že už nikdy nebudem musieť písať seminárku a učiť sa na skúšky. Aj keď, som si istá že mi to raz chýbať bude a budem nadávať na celý svet a chcieť sa vrátiť do školských lavíc. Veď čo si budeme klamať, tak to už býva. Tešila som sa na koniec strednej a teraz by som sa tam občas veľmi rada vrátila. Tak sa teraz teším z konca vysokej, ale určite prídu dni kedy sa mi bude cnieť. Predsa ten študentský život bol omnoho bezstarostnejší a jednoduchší ako je to ozajstný dospelácky. Nevyberieme si však – dospieť raz musíme a ja definitívne dospievam teraz.

Continue reading „Bojnice 2015“